Emócia svätého súcitu.
s utrpením, nejakým stavom nepríjemným, nejakým nešťastím druhého človeka.
Naplnenosť súcitom sa volá súcitnosť alebo ľútostivosť.
Útrpnosť -
- vlastnosť vyjadrovať či presadzovať ľútosť, súcit
SVATÝ SÚCIT je spojený s BOŽOU VOĽOU, s Božským Strdcom,
Prejavuje sa často ako skutok telesného alebo duchovného milosrdenstva.
Bez konania dobra je pociťovanie súcitu len vcítením sa do duševného stavu, zostáva čistou emćiou, ktorá neprináša
riečenie pre toho, ktorý trpí.
Ak ale súcit spojíme s MODLITBOU, konáme dobro.
Empatia alebo inak povedané vcítenie, predstavuje schopnosť načúvať inému, rozumieť mu a prijímať ho takého aký je, bez hodnotenia. Keď sa hlbšie zamyslíme nad významom samotného slova a nad jeho obsahovým zarámcovaním, málokomu sa v tejto súvislosti vybaví niečo negatívne, nepríjemné.
Stefan Zweig rakúskyprozaik židovského púvodu, tvrdi, že súcit je dvojaký.
Jeden slabošský a sentimentálny, ktorý je vlastne iba netrpezlivosťou srdca, aby sa čo najrýchlejšie zbavilo trápneho dojatia nad cudzím nešťastím, súcit, ktorý vôbec nie je spolucítením, ale iba inštinktívnou obranou vlastnej duše pred cudzím utrpením.
A druhý - jedine ten má zmysel - nesentimentálny, ale tvorivý súcit, ktorý vie, čo chce, a je rozhodnutý trpezlivo a účastne vydržať všetko až do svojich posledných síl, ba i nad ne.
Kristus je milosrdným Spasiteľom pre telá i duše ľudí: zľutoval sa nad dušami množstva, učil ich zdravú náuku a mal súcit s telami mnohých z nich a uzdravil ich z ich chorôb; a jeho vnútornosti túžili po nich všetkých;
Súcit a vnútorné orgány tela človekaSvojrázne slovo - spojenie má na vnútorné časti teka- najmä ušľachtilejšie vnútornosti – srdce, pľúca, pečeň, obličky.Tie postupne označovali sídlo náklonností, ako naše slovo srdce.To vysvetľuje časté používanie slova vnútornostivo význame nežného milosrdenstva, náklonnosti, súcitu.
O význame SÚCITu hovorí aj budhistický TAOIZMUS, ktorého DUCH sa už dávnejšie vmiešal do duchovného sveta kresťanov
a mnohí katolické kňazi , možno len za hranicami Slovenska, pestujú tzv.Zen meditácie.
Očisťovanie sa koná vedomým usmerňovaním emócií a vnímané, nie v spolpráci so vzývaním Ducha svät´ho.
Je to akási PREMENA VEDOMIA, tým, že sa vyprázdňuje duša. To nie je kresťansstvo, i keď sa v kresťansve používa vedome.
17 Judáš bol jedným z nás a dostal podiel na tejto službe. 18 Z odmeny za svoju ničomnosť si kúpil pole a zrútiac sa z výšky dolu hlavou ho roztrhlo tak, že sa z neho vyvalili všetky vnútornosti.https://biblia.sk/citanie/seb/sk/1
Pozri Lukáš 1:78; 2. Korinťanom 7:15; Filipanom 1:8; Plm 1:7, Plm 1:12, Plm 1:20.
Zverenec ho v každom takomto prípade riadne odmietol, použil ho iba v jeho doslovnom zmysle v jedinej pasáži,
Skutky 1:18. Boli so mnou
Lukáš 1,78
lebo pôjdeš pred Pánom, aby si pripravil jeho cesty;77 a dal poznať jeho ľudu spásu v odpustení hriechov78 z hĺbky milosrdenstva nášho Boha, ktorým nás navštívi Vychádzajúci z výsosti,79 aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja.“
Filip 1,8 https://biblia.sk/citanie/seb/flp/1
7 A právom takto zmýšľam o vás všetkých. Veď vás nosím v srdci, lebo vy všetci máte účasť na milosti tak v mojich putách, ako aj pri ochrane a upevňovaní evanjelia. 8 Veď Boh mi je svedkom, ako túžim po vás všetkých láskou Krista Ježiša.
BYŤ SRDCOM NAKLONENÝhttps://biblia.sk/citanie/seb/2kor/7
15 A je vám srdcom ešte viac naklonený, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho prijali s bázňou a chvením.