Evanjelium 27.12.2024 - Jn 2/2-8
Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme. Teba, Pane, oslavuje slávny zbor apoštolov.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa JánaJn 20, 2-8
Ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý
Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.
Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.
Nevieme, kam ho položili.
– Často sa používa množné číslo, aby sa dokázalo, že Mária do toho, čo hovorí, zahrnula aj ostatné ženy – t. j., že rozprávanie sv. Jána tu zahŕňa príbeh predchádzajúcich evanjelií. Určite to tak môže byť, ale nemôžeme povedať viac.
Určite sa môže povedať, že vo svojom pocite zúfalstva všeobecne hovorí o úplnej beznádeji ľudského úsilia, či už vlastného alebo iného.
Je to vášnivý výkrik jej ženského srdca. Nielenže ukrižovali Pána, ale olúpili telo o miesto odpočinku, ktoré mu láska poskytla, a o nežnú starostlivosť, ktorou sa jej láska snažila obklopiť –
„Vzali Pána; a nevieme, akej nedôstojnosti ich nenávisť, proti ktorej nie je dôkazom ani hrob, podrobila telo Toho, ktorého sme milovali. Nevieme, kde Ho položili."
20:1-10
Keby Kristus dal svoj život ako výkupné a nebol by si ho znova vzal, nezdalo by sa, že jeho darovanie bolo prijaté ako zadosťučinenie.
Pre Máriu to bola veľká skúška, že telo bolo preč.
Slabo veriaci to často považujú za vec sťažnosti, ktorá je v skutočnosti len základom nádeje a vecou radosti.
Je dobré, keď tí, ktorí sú viac poctení ako ostatní s privilégiami učeníkov,
sú aktívnejší ako iní v povinnosti učeníkov;
ochotnejší znášať bolesti a riskovať v dobrej práci.
Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, a NIE závidieť tým, ktorí to vedia lepšie,ANI pohŕdať tými, ktorí to robia najlepšie, ako vedia, hoci zaostávajú.
Učeník, ktorého Ježiš miloval zvláštnym spôsobom, a ktorý teda zvláštnym spôsobom miloval Ježiša,
bol na prvom mieste. Kristova láska nás prinúti oplývať každou povinnosťou viac ako čokoľvek iné.
Ten, kto bol pozadu, bol Peter, ktorý zaprel Krista. Pocit viny nám bráni v službe Bohu.
Učeníci ešte nepoznali Písmo; oni Kristus musí vstať z mŕtvych
Potom uteká; teda Mária Magdaléna bežala do mesta, aby to povedala Petrovi; a zdá sa, že to je dôvod, prečo Ján spomína len to, že ide k hrobu: ale napriek tomu Lukáš 24:10 nespomína len Máriu Magdalénu, ale Janu a Máriu, matku Jakuba, hlásateľmi správ apoštolom; ale možno bola najvýraznejšou a prvou reportérkou. Prišla k jedenástim a povedala im všetko toto, Lukáš 24:9,
ale jej hlavný rozhovor bol možno so Šimonom Petrom a Jánom, milovaným učeníkom:
sťažuje sa im, že jej Pán bol odstránený z hrobu, kam a kým nevedela.
Ale ako to vedeli? Marek hovorí, vošli do hrobu, Marek 16:5.
Alebo keby to bolo potom, ako by sa malo zdať podľa Jána 20:11 tejto kapitoly;
uhádli, že telo je preč, keď videli odvalený kameň a otvorené dvere.