Jn 20,11-18
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa JánaJn 20, 11-18
Videla som Pána a toto mi povedal
Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách.
Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“
Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.
Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“
Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“
Ježiš ju oslovil: „Mária!“
Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.
Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“
Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.
Počuli sme slovo Pánovo
John 20:11-13. Mary has followed to the grave the two disciples who ran before, but does not again meet them (they must have gone back another way), and now stands weeping at the grave, and that ἔξω, for further she dares not go. Yet she bends down in the midst of her weeping, involuntarily impelled by her grief, forward into the grave (see on John 20:5), and beholds two angels, etc. On the question of these:
Ján 20:11-13. Mária nasledovala do hrobu dvoch učeníkov, ktorí bežali predtým, ale už sa s nimi nestretla (museli sa vrátiť inou cestou), a teraz stojí a plače pri hrobe, a že ἔξω, lebo ďalej sa neodváži ísť. Napriek tomu sa skláňa uprostred svojho plaču, mimovoľne poháňaná svojím žiaľom, dopredu do hrobu (pozri Jána 20:5) a vidí dvoch anjelov atď
Appearances of angels, whom Schleiermacher indeed was here able to regard as persons commissioned by Joseph of Arimathaea (L. J. p. 471), are certainly, according to Scripture, not to be relegated into the mere subjective sphere; but they communicate with and render themselves visible and audible simply and solely to him for whom they are real, whilst they are not perceptible by others (comp. John 12:29); wherefore we are not even to ask where the angels may have been in the grave during the presence of Peter and John (Griesbach thought: in the side passages of the grave
Zjavenie anjelov, ktorých tu Schleiermacher skutočne mohol považovať za osoby poverené Jozefom z Arimatie (L. J. s. 471), určite podľa Písma nemožno odsúvať len do subjektívnej sféry; ale komunikujú a robia sa viditeľnými a počuteľnými jednoducho a len pre toho, pre koho sú skutočné, kým nie sú vnímateľné inými (porovnaj Ján 12:29); preto sa ani nemusíme pýtať, kde mohli byť anjeli v hrobe počas prítomnosti Petra a Jána (Griesbach si myslel: v bočných chodbách hrobu.